Budova Reduty, dnešného pôsobiska Slovenskej filharmónie, patrí v súčasnosti k najvýznamnejším historickým kultúrno - spoločenským a reprezentačným stavbám starého mestského jadra.

Bývalá tereziánska sýpka, postavená na príkaz Márie Terézie roku 1773, bola v rokoch 1913-1919 prestavaná v neobarokovom štýle s prvkami rokoka a secesie. Na výzdobe fasády a interiérov sa podieľali mnohí slovenskí i zahraniční majstri. Okrem prepracovaných štukatúr a iných nástenných dekorácií interiéru, sú pozoruhodné farebné vitráže s rôznymi kompozíciami, či vzácne sklenené výplne s leptanou jemnou ornamentikou. Zaujímavosťou je i to, že Reduta patrila vôbec k prvým stavbám Bratislavy, v ktorých boli aplikované moderné železobetónové konštrukcie. Priestory Reduty, predchodcu dnešných kultúrnych domov, sa nevyhli postupnej komercionalizácii a boli prenajímané rôznym inštitúciám. Jednou z nich bola aj vtedajšia Mestská hudobná škola, ktorá vychovala významné osobnosti slovenského hudobného života. Okrem iného sa tu zriadili aj elegantné stravovacie zariadenia. Od roku 1916 tu fungovalo jedno z prvých bratislavských kín.

Dnešná 700 miestna Koncertná sieň Slovenskej filharmónie však neslúžila v tej dobe výlučne na kinematografické účely, ale konali sa tu aj koncertné podujatia, ktoré od roku 1916 väčšinou organizoval Bratislavský koncertný spolok. Pestrý život v Redute sa zintenzívnil vo fašiangovom období, kedy jej exkluzívne priestory ožili búrlivými maškarnými bálmi či naškrobenými reprezentačnými plesmi bratislavskej smotánky. Tradícia podobných spoločenských aktivít pretrváva dodnes.

Začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia sa budova Reduty stala sídlom Slovenskej filharmónie. Odvtedy ponúka širokej verejnosti kultúrne vyžitie v podobe bohatého koncertného života za účasti špičkových umelcov a umeleckých zoskupení z celého sveta.